Ľudia využívajú včely už najmenej 8500 rokov

26.02.2016 16:07

Ľudia využívajú včely už najmenej 8500 rokov

Analýza tisícov črepov z nádob z kamennej doby z vyše 150 archeologických nálezísk doložila stopy včelieho vosku.

 

Včelí úľ z vydlabaného kmeňa stromu3
Oznámil to 65-členný medzinárodný tím, ktorý viedli Mélanie Roffetová-Salqueová a Richard Evershed z University of Bristol (Veľká Británia) s Martine Regertovou z Université Nice Sophia Antipolis v Nice (Francúzsko). Okrem ich krajanov tvorili tím vedci z Nemecka, Fínska, Slovinska Španielska, Poľska, Tuniska, Talianska, Írska, Portugalska, Maďarska, Alžírska, Turecka, Grécka, Srbska a Rakúska.

 

Dávnejšie ako v Egypte faraónov

Doteraz najstaršie dôkazy využívania včiel ľuďmi predstavovali skalné maľby, zobrazujúce lovcov medu, a nástenné maľby, zachytávajúce scény zo skorého včelárstva. Nikto z vedcov nepochyboval že ľudská včelárska tradícia siaha podstatne hlbšie do minulosti. Napokon, na med chodia včelám aj medvede a iné zvieratá.

Sústredili dôkazy výskytu včelieho vosku v nádobách prvých poľnohospodárov v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike. Chemicky analyzovali zlúčeniny zachytené v hline vyše 6400 črepov nádob objavených na vyše 150 archeologických náleziskách. Vosk je totiž zložitá zmes tukov, ktorá odoláva degradácii, takže sa dá odhaliť. Hoci nie ľahko.

Stopy včelieho vosku našli na mnohých črepoch z neolitu, mladšej kamennej doby. Ide o názorný doklad rozšírenosti väzby medzi ľuďmi a včelami už v prehistórii. Príkladom je odhalenie prítomnosti včelieho vosku v hrncoch na varenie z náleziska Cayonü v tureckej Anatólii, ktoré archeológovia datovali do 7. tisícročia p. n. l.

Je to najstarší dosiaľ známy dôkaz využívania včelích produktov neolitickými poľnohospodármi. Nálezisko leží v tej istej oblasti ako sídlo už takmer mestského typu Catalhöyük, odkiaľ pochádza zobrazenie včelieho úľa. Využívanie včelieho vosku je doložené aj u prehistorických populácií severozápadnej Anatólie v rozpätí 5500 až 5000 rokov p. n. l. Často zmiešaného s tukom prežúvavcov.

 
 
Črep neolitickej nádoby 3fotky v galérii
Črep neolitickej nádoby
Zdroj: A. Alday, UPV/EHU
 
 

 

Prírodné tesnenie

„Najočividnejším dôvodom využívania včiel musel byť med. Z pohľadu prehistorických ľudí znamenal vzácne sladidlo. No vosk sa mohol využívať sám osebe pre rôzne technologické, rituálne, kozmetické a liečebné účely. A v neposlednom rade ako prostriedok, zabezpečujúci vodotesnosť poróznych keramických nádob,“ povedala Mélanie Rofferová-Salqueová.

Včely však neolitickí ľudia prirodzene nevyužívali všade. Iba tam, kde to dovoľovali dobové ekologické podmienky. Nad 57. stupňom severnej šírky, na úrovni Škótska, Škandinávskeho polostrova, Fínska, Karélie a polostrova Kola, sa stopy včelieho vosku nenašli.

„Skutočnosť, že chýbajú fosílie včiel, ich urobila takpovediac ekologicky neviditeľnými po väčšinu z posledných 10.000 rokov. Dôkazy vo forme staroegyptských nástenných malieb a prehistorického skalného umenia poukazujú na spojenie ľudí so včelami, trvajúce dlhé tisícročia. Nevedelo sa však, kedy a kde toto spojenie vzniklo. Až doteraz. Náš výskum poskytuje prvé nepochybné dôkazy, založené na chemických ‚odtlačkoch prstov´, týkajúce sa paleoekologického zemepisného rozloženia tohto drobného ekonomicky i kultúrne dôležitého živočícha. Ukazujú, že ho rozsiahle využívali už skorí farmári. To posúva chronológiu spojenia ľudí so včelami oveľa hlbšie do minulosti,“ povedal Richard Evershed.

Včely a poľnohospodárstvo

Včely boli sprvoti najmä lesné živočíchy. Rozvoj poľnohospodárstva po jeho vzniku na Blízkom východe však viedol ku klčovaniu lesov kvôli poliam a lúkam. To vytvorilo krajinu, kde kroviny a najmä kvetena poskytli včelám skvelé prostredie. Včely tak de facto kráčali v stopách poľnohospodárstva a priamo úmerne tomuto procesu zväčšovali svoj biotop.

Dnes popri dodávke produktov ako med, vosk a materská kašička zohrávajú základnú úlohu pri opeľovaní plodín. Súbežne ich čoraz viacej poškodzuje znečistenie životného prostredia chemizáciou, najmä pesticídmi. Oslabené včelstvá decimujú útoky parazitov a vírusov.

Pradejiny včelárstva v Európe

V Európe sa objavilo využívanie včiel o čosi neskôr ako v Anatólii. V Grécku to bolo v rokoch 4900 až 4500 p. n. l., v Rumunsku v rokoch 5500 až 5200 p. n. l., v Srbsku v rokoch 5300 až 4600 p. n. l. Približne z tohto času sú aj jeho prvé stredoeurópske dôkazy, ktoré pochádzajú z nálezísk neolitických kultúr konkrétne na dnešných územiach Rakúska a Nemecka. Dôkazy z Francúzska a Slovinska sú mladšie.

Na Iberskom polostrove sa zatiaľ nepodarilo objaviť v neolitických nádobách nijaké stopy včelieho vosku. Počet skúmaných vzoriek však bol pomerne nízky a tak vedci pokračujú v pátraní. Aj s ohľadom na skutočnosť, že z Levanty, teda z oblasti s podobnou klímou, je známych veľa neolitických zobrazení včiel, ako zdôraznil člen tímu Alfonso Alday-Ruiz z University of the Basque Country vo Vitoria-Gasteiz (Španielsko). Výskum oproti tomu preukázal nečakane skoré využívanie včiel v Dánsku a na Britských ostrovoch.