Včela, ktorá rozrýva zem

04.03.2016 13:22

Včela, ktorá rozrýva zem

Medzi včelami, ktoré som pozoroval pri hrádzi okolo vodnej nádrže, sa objavili...

19.06.2013

 

 

 

Medzi včelami, ktoré som pozoroval pri hrádzi okolo vodnej nádrže, sa objavili aj také, ktoré nesadali na kvety a nezbierali peľ a nektár, ale pristávali na holej zemi. Hrabali a prenášali zrnká hliny. Očividne si stavali hniezda. Hmyz, ktorý vytvára tieto hniezdne komôrky v zemi, patrí do radu blanokrídlovcov (Hymenoptera) a táto včela je hodvábnica jarná (Colletes cunicularius) z čeľade hodvábnicových (Colletidae). Odrazu sa v zemnej diere objavila veľká chlpatá hlava. Na nej vidím rozmanito stavané tykadlá, veľké zložené oči po oboch stranách a ústne ústrojenstvo. To sa skladá z dvoch kliešťovitých hryzadiel a medzi nimi na spodnom pysku vidno krátky a hrubý dvojlaločný chlpatý jazyk. Hodvábnica jazýčkom rozotiera zmes takzvaného Duferovho sekrétu s výlučkom slinných žliaz po stenách plodových komôrok. Zlúčením týchto dvoch sekrétov vzniká na vzduchu lesklý, celofánu podobný povlak. Tento tuhý povlak je ako omietka v komôrke a zabraňuje vsakovaniu tekutého medu aj peľu do prostredia.

Starostlivosť hodvábnice o svoj plod nepozná hranice. Hodvábnice potierajú steny komôrky aj bakterocídnym a fungicídnym sekrétom z hryzadlových žliaz, čím zabezpečujú optimálnu a zdravú mikroklímu na vývoj plodu.

Hodvábnica posedela chvíľu v ústí komôrky, potom sa vytiahla von a oku lahodiacim vznášaním vyletela do vzduchu. Po chvíli už priletela druhá. Na tele a najmä na nohách má naložený žltooranžový náklad peľu. Má na to uspôsobené peľozberné orgány. Sú to špecializované perovité chĺpky, na ktoré sa pri pohybe hodvábnice po kvete lepí peľ. Naša hodvábnica jarná sa špecializuje na žlté samčie kvety na jahňadách vŕby (Salix). Plsťový aparát, ktorým zberá peľ, má umiestnený najmä na stehnách zadných nôh, ale pri pohybe v kvetoch sa peľ nalepí aj na iné časti tela. Hodvábnice majú na holeniach zadných nôh akési priehlbiny na uloženie guľôčok vlhkého peľu pri rannej rose.

Názov hodvábnica vznikol pravdepodobne tak, že táto samotárska včela si svoju zemnú komôrku vystiela jemným hodvábom zo svojho tela. Kedysi, ešte za života zoológa Alfreda Brehma, boli tieto včely pomenované ako chlponôžky.

Spočiatku bola diera do komôrky na rovnej zemi, no neskôr, pri zmene počasia a po chvíľkovom daždi, sa hodvábnice rozhodli pre nadstavbu. Vybudovali okolo vstupných otvorov rúrkovité stavby z hliny. Do plodových komôrok znášajú samičky vajíčka, keď je tam už dostatok potravy pre budúce larvy. Samica až potom komôrku, a teda vchod do hniezda, zamuruje hlinou.

Hodvábnica jarná je rozšírená po celej Európe smerom na východ až na Sibír. Na Slovensku je vzhľadom na nároky na hniezdne podmienky aj zemný substrát rozšírená len lokálne, ale tam, kde sú dobré podmienky, nájdeme početné hniezda hodvábnic. Predovšetkým v okolí veľkých riek v teplejších oblastiach, menej v stredných polohách. Na horách je hodvábnica vzácna.

Ivan Kňaze