Včela medonosná 

Včela medonosná (Apis mellifera) je druh z nadčeľade včely, čeľade včelovité.

Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je z hľadiska sociologického rodina, tvorená matkou a jej potomkami - sú to robotnice a trúdy. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.

Včela medonosná je blanokrídly hmyz. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavyhrude a bruška. Včely majú lízavé ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitýchkrídel a tri páry nôh. Pod bruškom majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínua je pokrytá chĺpkami.

Vývoj včiel

Vývoj včely prebieha formou dokonalej premeny (metamorfóza). Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvy, ktoré rýchlo rastú zásluhou materskej kašičky, ktorou sú kŕmené počas prvých 3 dní. Neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní. Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelé imágo, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov Celsia) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja. Kráľovná žije 2 až 6 rokov, robotnice 1 až 4 mesiace (v lete len niekoľko týždňov), trúdy žijú asi 30 až 60 dní. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm a robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným kladielkom. Robotnice majú žihadlo a sú tmavo pruhované. Trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - [feromón], ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si so sebou pár robotníc. Hovoríme, že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľu. Trúdy sa nazad nedostanú, lebo robotnice ich dnu nepustia, ale pobijú ich, alebo ich jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok každý deň.

Hospodársky aspekt

Včely pri hľadaní a zbieraní nektáru mimovoľne opeľujú kvety a prispievajú tak k ich oplodňovaniu. Pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastáva opelenie. Peľ, ktorý nazbierajú, potom pomocou kefiek na prostrednom páre nôh zmetávajú do peľových košíkov. Sú to priehlbinky v holeniach zadného páru nôh. Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk produkujú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v úli. Živia sa peľom, nektárom a obľubujú aj medovicu.

Ak včely pichnú žihadlo do teplokrvného živočícha, zomrú, pretože spolu so žihadlom so spätnými háčikmi sa im vytrhne aj jedová žľaza.

Voľne žijúce včely žijú v lesoch a hniezda si zakladajú v dutinách stromov alebo skál. Človek im však už odpradávna poskytoval umelé dutiny, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu ľudskú opateru. Hniezdo sa skladá z viacerých vertikálnych voskových plástov, ktoré pozostávajú zo šesťhranných buniek. O stavbu hniezda a jeho údržbu sa starajú robotnice.

Život robotnice

Každá robotnica má krátky život, ale plní viacero funkcií. Prvé tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok. Potom sa asi desať dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žlazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty. Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu, všetky látky prepotrebné pre život včiel.

Včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú z vonku do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakom.

Hierarchia úľa

Včelstvá majú, ako väčšina sociálneho hmyzu zaužívanú hierarchiu. Najvýznamnejšia je včelia matka. Vyvíja sa v najväčších bunkách a je najlepšie kŕmená. O ňu sa starajú robotnice, ktoré tiež dbajú o to, aby vyvíjajúce sa vajíčka mali dostatok toho, čo potrebujú. Majú však aj iné povinnosti, ako napríklad stráženie úľa, stavanie nových plastov. O oplodnenie matky sa starajú trúdy. To je ich jedinou povinnosťou, inak nerobia takpovediac nič.

Matka

Matka alebo kráľovná je už na prvý pohľad odlišná od robotníc, a to veľkosťou. Meria asi 20 až 25 mm. Po oplodnení váži 225 mg až 290 mg. Oproti robotniciam je v nevýhode, keďže nemá zbieracie orgány, ani voskotvorné a hltanové žľazy. Preto je odkázaná na kŕmenie robotnicami. Spočiatku je vývoj matky rovnaký ako vývoj robotnice. Avšak robotnice začnú matku kŕmiť materskou kašičkou, ktorá je bohatá na živiny a už na tretí deň sa z vajíčka vyliahne larvička matky, ktorú robotnice hneď začnú kŕmiť medom. Matka sa vyliahne na 16. deň od položenia vajíčka a ak sa súčasne vyliahne viac matiek, buď sa včelstvo vyrojí alebo prvá matka svojim žihadlom usmrtí ostatné matky. Niekoľko dní po vyliahnutí je matka oplodnená. Samotné oplodnenie prebieha vo vzduchu za dobrého počasia, keď sa matka spári s niekoľkými trúdmi naraz. Trúdy po spárení zdochýnajú. Matka je na tretí deň po oplodnení schopná klásť vajíčka.

Robotnica

Robotnice majú zakrpatené pohlavné orgány, a preto sa nemôžu spáriť s trúdom. Dĺžka tela robotnice je 12-14 mm. Liahne sa na 21. deň od položenia vajíčka, pričom prehryzie viečko a vyjde von z bunky. 2 – 3 hodiny po vyliahnutí začína pracovať. Najprv vyčistí bunku, z ktorej sa vyliahla. Stáva sa čističkou. Na 4. deň sa z nej stane kŕmičkou a kŕmi robotničí plod. Následne je z nej dojička, staviteľka, strážkyňa. Asi na 21. deň sa stáva lietavkou a do úľa nosí nektár, medovicu, peľ a vodu. V čase intenzívnej činnosti žije včela približne 30 – 50 dní. Príčinou jej smrti je to, že sa upracuje. Jesenné včely sa dožívajú aj 9 mesiacov a hynú až po výchove mladej generácie včiel v jarných mesiacoch.

Trúd

Trúd je vlastne samček včely medonosnej aj jeho jedinou úlohou je oplodniť matku. Je väčší ako robotnica, meria približne 15 – 17 mm. Liahne sa z neoplodnených vajíčok, ktoré matka kladie do trúdich buniek. Vo včelstve žijú iba v letnom období, koncom júla ich robotnice vyhadzujú z úľa, a keďže trúdom chýba pud sebaochrany a žihadlo, včely to nemajú ťažké. Trúdy nevykonávajú žiadnu prácu, dokonca nevyhľadávajú ani potravu, sú odkázané na kŕmenie včelami.

Zmyslové orgány včiel

     Včely majú viac zmyslov ako človek a mnohé z nich sa doteraz nepodarilo preskúmať. Okrem hlavných zmyslov, ktoré má aj človek, majú včely zmysel pre čas, orientáciu a iné dorozumievanie, ktoré nazývame „včelia reč“. Aj keď majú včely pätoro očí, sú pomerne krátkozraké. Vidia len približne do vzdialenosti 0,4 – 0,6 m. Ako farba úľov sa využíva hlavne modrá, červená a žltá. Aj podľa farby včely rozoznávajú svoj úľ, a preto by sa nemali vedľa seba klásť úle rovnakej farby. Na signalizáciu nájdenia potravy včely používajú signalizačné tance. Včely, ktoré pozorujú tancujúcu včelu, vnímajú vôňu prijatej potravy, podľa čoho sa orientujú pri hľadaní zdroja potravy. Rozoznávame dva druhy tancov – kruhový, ktorým včely upozorňujú na nový zdroj potravy nachádzajúci sa vo vzdialenosti asi do 100 m, a osmičkový tanec, nazývaný tiež kmitavý, ktorým včely signalizujú potravu nachádzajúcu sa vo väčšej vzdialenosti ako 100 m. Údaje o objavenej potrave spresňujú kmitaním bruška. Čím viac kmitov urobia, tým vzdialenejší je zdroj potravy.

  •      Kráľovná žije až 2-5 rokov, robotnice 1-9 mesiacov, no a trúdy žijú asi 60- 100 dní.
  •      Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm, robotnice 16 mm.
  •      Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným žihadlom, trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú, robotnice sú tmavo pruhované.
  •      Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si zo sebou zástup robotníc, ktoré vybudujú nový úľ, v ktorom bude matka žiť.

ZAUJÍMAVOSTI ZO ŽIVOTA VČIEL

"Včela nás živí, včela nás lieči, včela obohacuje našej prírodu"

Včela žila na zemi už pred 15 miliónmi rokov
Včela sa podieľa na opelení  hmyzoopelivých rastlín asi 95%

  • U repky ozimnej sa zvyšuje výnos prísunom včiel o 33% a u horčice o 50%

  • Včela vníma vôňu okolia tykadlami

  • Oplodnené vajíčka môže klásť len matka

  • V úli je obyčajne len jedna matka

  • Matka nepoužíva žihadlá k obrane - nepichá

  • Matka nakladie v čase najvyššieho rozvoja asi 1500 vajíčok denne, čo je asi dvojnásobok vlastnej váhy

  • Počas roka nakladie matka 150-200 tisíc vajíčok, za celý život okolo 1 milióna

  • Vývoj matky trvá 16,5 dňa a liahne sa v tzv.  matečníku

  • Vývoj trúda trvá 24 dní. Bunky sú väčšie, ako u včiel.

  • Vývoj včely trvá 21 dní

  • Úlohou trúdov vo včelstve je oplodniť matku, a pomáha v chladných dňoch udržiavať teplotu.

  • Matka sa oplodňuje mimo úľa na tzv. svadobnom lete. Väčšinou s viacerými trúdmi po sebe.

  • Trúd po oplodnení hynie!

  • Trúd je v úli trpený od jari do konca leta a potom (keď prestane znáška) sú vyhladovaní a vyhnaní z úľa von. Tento neradostný osud je vyvážený tým, že v čase párenia matiek sú včelami hýčkaní a kŕmení.

  • Trúd nie je schopný sa sám živiť

  • Trúd nemá žihadlo

  • Po pichnutí včela hynie, žihadlo má tzv. vratné zúbky, ktoré bránia vytiahnutie žihadla včelou

  • Pri vpichu sa dostáva cca 0,012 mg jedu do kože

  • Od jednej včely môžeme získať cca 0,085 mg jedu

  • Matka má bunku tzv. matečník v tvare žaluďa s dnom v tvare pologule, steny silné, zosilnené mriežkovaním, hĺbka cca 25 mm

  • Priemer trúdej bunky je 6,85 mm - tvar šesťbokého hranola

  • Priemer robotničej bunky je 5,35 mm - tvar šesťbokého hranola

  • Hĺbka bunky odo dna je asi 13 mm, hrúbka steny sú stotiny mm

  • Dno týchto buniek tvoria 3 kosoštvorce nízkeho trojbokého ihlana

  • Banka o veľkosti 39 x 24 cm má plochu 8,25 dm2 a je v ňom 6600 buniek

  • Mladuška v úli - najmladšia včela vykonávajúca v úli čistenie a pod.

  • V starobe:

  • 3-6 dní je krmičkou - ošetruje plod starší ako 3 dni

  • 6-12 dní je dojčičkou a kŕmi najmladší plod

  • 12-20 dní kŕmi matku, trúdy a pomaly sa stáva staviteľkou  -stavia včelie dielo a produkuje vosk, spracúva nektár a mení ho v med, uskladňuje peľ do buniek, potom sa  stane strážkyňou - stráží úľ, aby do neho nevniklo nič cudzie

  • Od-20 toho dňa sa stane lietavkou a nosí do úľa nektár, propolis, peľ a vodu až do konca svojho života.

  • V čase rozvoja musí byť teplota v plodovom telese 35 ° C

  • Plnú pohyblivosť má včela pri 15 ° C, úplnú nehybnosť pri 6 ° C

  • Matka pri kladení má 30 ° C, včela pri práci 37 ° C, trúd 39-40 ° C, vyliahnutá mladuška  11 ° C

  • Teplota v zimnom chumáči 22-25 ° C

  • Na 1 kg peľu je potrebné asi 50 tisíc výletov včely

  • Tvar peľu je viac menej guľa o veľkosti 20-75 mikrometre

  • Silné včelstvo spotrebuje viac než 25 kg peľu za rok

  • Dolet za znáškou je 1,8-3,6 km

  • Život lietaviek je 10-14 dní, zimnej včely až 8 mesiacov (nepracovali toľko)

  • Do zimy musíme mať aspoň 15000 včiel a tie sa zhromazdia do gule s priemerom 20-21 cm

  • V strede gule je matka a mladé včely a čím staršie včely, tým bližšie k povrchu sú

  • Cez zimu má včela spotrebu cca 2 mg zásob denne, záleží na sile včelstva a priebehu zimy

  • Medom sa nedá prejesť! Tým že je okamžite vstrebáva do krvi, tak si náš organizmus včas povie "dosť" a prestaneme na neho mať chuť.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

www.pleva.cz

Včela medonosná (apis mellifera) ročný cyklus života

 
Pod pojmom včelstvo rozumieme včeliu matku, trubcov, robotnice, plod, včelie dielo, zásoby a včelí príbytok.
Včelársky rok a jeho rozdelenie:

Včely sú úzko závislé na klimatických a vegetačných podmienkach, prirodzených zdrojoch potravy.
Každý rok má iné poveternostné podmienky z ktorých vyplýva, že vývoj včelstiev sa líši od vývoja v predošlých rokoch. Ich životný beh sa raz zrýchľuje a raz spomaľuje vplyvom teploty, lunárnych fáz, ročných období, rokov alebo sa oneskoruje a s vegetačným kľudom v zime dokonca ustáva.
Včelársky rok môžeme rozdeliť podľa vývoja včelstva do 4 fáz, podľa ročného obdobia. Včelársky rok začína zazimovaním včelstiev a ich prípravou na ďalší rok.
ZIMA
V prírode sa označuje ako obdobie vegetačného kľudu. Včely prekonávajú zimu v určitej životnej aktivite, v zhluku v chumáči. Do chumáča sa začínajú sťahovať pri poklese teploty pod 12°C. S ďalším poklesom teploty sa plocha chumáča zmenšuje. Matka sa nachádza v strede chumáča, včely ju dôkladne zohrievajú, aby nebola podchladená pretože ona je základom včelstva. Tepelné straty sú ovplyvnené veľkosťou chumáča, preto závisí na počte zimujúcich včiel. Pre úspešné zazimovanie je potrebných minimálne 5000 včiel a kvalitou zimných dlhovekých včiel, ktorej základ sa tvorí už koncom júla. Pri zoskupení do chumáča vytvárajú včely viacero vrstiev. Ak klesne vonkajšia teplota z +5°C na +10°C vznikne chumáč s dvoma vrstvami. V jadre, kde je matka, sú telá včiel usporiadané asymetricky, kým na vonkajšej strane sú usporiadanejšie. Telá včiel smerujú hlavami nahor. Podobne sedia aj robotnice mimo chumáč. Ak sa vonkajšia teplota priblíži 0°C, telá včiel obklopia chumáč aj s vrchnej strany. Pri ďalších poklesoch teploty vznikne tretia vrstva, v ktorej sa včely otáčajú hlavami smerom dnu, do chumáča. Táto vrstva utesní  včely orientované v strede, hlavami nahor a vnútorné jadro s matkou, kde sú včely rozmiestnené neusporiadane. Počas silnejších mrazov, otočí svoje telá aj druhá vrstva smerom k jadru chumáča. Vnútri chumáča, kde sa nachádza matka, kolíš teplota od 20°C do 30°C. Na povrchu obalu teplota neklesne pod 10°C. V takto usporiadanom nenarušenom chumáči vydržia včelstvá na zásobách  bez preletu do jari. Behom zimy pri vonkajšom oteplení využijú každú možnosť vyprášenia. Teplo opúšťajúce zimný chumáč stúpa podla fyzikálnych zákonov vždy nahor. Teplo stúpajúce nahor z chumáča je využívané na zahriatie zásob. Vyrušovaním včelstiev sa chumáč narúša, jeho teplota sa znižuje a to podnecuje aktivitu včiel a stúpa potreba zásob. Pri veľkých spotrebách sa výkalové vaky včiel plnia rýchlejšie. Pre zimovanie včelstva je najoptimálnejšia stála zima s tuhšími mrazmi, ktorá netrvá dlho. Zimný včelí chumáč, ktorý zimuje správne a kľudne, spotrebuje veľmi pomaly zaviečkované glycidové zásoby a prechovaný peľ v plastových bunkách. V chumáči vytvára metabolické teplo 20-25°C. Po zimnom slnovrate, okolo 21.12. sa teplota zvyšuje až na 35°C a matka so schopnosťou klásť samo-oplodnené vajíčka, intenzívne kladie. Núti ju k tomu sprievod, tvorený 15-20 včelami ktoré ju kŕmia, ošetrujú a očisťujú.
JAR
 Na jar, keď teploty cez deň dosiahnu 18°C a počas noci panujú väčšie chladná, pôsobí nadmerné zadebnenie úľa nepriaznivo. V noci sa chlad drží v obale, cez deň zostáva teplota pod obalom nízka a včelstvo predáva do neho teplo. Z tohto dôvodu sa zvyšuje spotreba potravy. Pri výchove prvého väčšieho množstva plodu stúpa teplota v úli, z ktorej sa potom v noci na chladnejších častiach úľa môže tvoriť vlhkosť. Musí sa zamedziť nadmernej úľovej vlhkosti, pretože môže pôsobiť nepriaznivo na izoláciu ale tiež ponúka ideálne prostredie pre rozmnožovanie rozličných zárodkov chorôb.
Počasie je veľmi premenlivé so striedaním často veľkých teplotných rozdielov jednotlivých dní, niekedy hodín, ktoré sa striedajú v krátkych časových úsekoch nevyspytateľného aprílového počasia. Včelí plod potrebuje pre svoj vývoj 35°C, preto pri chladných dňoch a nociach musia včelstvá vydať množstvo energie a udržanie teploty. Ak je dostatok zásob vo včelstve, potom by počasie nemalo negatívne ovplyvniť vývoj plodu včelstiev. Aj keď jar nastupuje ráznym krokom, včely si veľa tepla počas roka neužijú, no v plnom rozkvete opeľujú začínajúce kvitnúce rastliny a stromy.
LETO
Nastupujú najteplejšie mesiace roka, priemerné denné teploty sa pohybujú okolo 30°C a nočné neklesajú pod 10°C. Po letnom slnovrate, okolo 21.6. včely tušia príchod jesenných dní a u väčšiny včelstiev ustupuje rozmnožovací pud - rojenie, ale aj stavebný pud. Júl? je prelomom medzi končiacim a začínajúcim včelárskym rokom. Tieto mesiace rozhodnú o tom, aké včelstvá budú zimovať a ako budú pripravené na ďalšiu znášku. Množstvo plodu ovplyvňuje v tomto období aj zmena klímy - otepľovanie. Ak je teplota vo vnútri úľa vyššia ako 36°C, vajíčka a plod sú mŕtve (rovnako ako na jar pri podchladení). Dôležité je pre to nie len zateplenie v zime ale aj letná izolácia úľu. Včelstvá sú ešte v plnej produkčnej sile a snažia sa, ak im to počasie dovolí, využiť naplno ponúkané zdroje znášok. August je letný mesiac, ktorý je charakterizovaný dlhými a teplými dňami nad 30°C, aj keď noci bývajú v druhej polovici mesiaca chladnejšie, citeľne sa ochladzuje najmä v horských a podhorských oblastiach, kde teploty klesnú aj pod 10°C.
 JESEŇ
 Kvetenstvo z polí, lúk a lesov postupne odkvitá, pastva sa následne zmenšuje a s ňou aj letová aktivita včiel. V septembri výrazne klesá a svoju poslednú činnosť zameriavajú včielky prípravou na pokojné prežitie zimného obdobia. 
 
 
POUŽITÁ LITERATÚRA:
Natura - internet